Analogue Production STAN GETZ & GILBERTO - GETZ/GILBERTO With Joao Gilberto 200gr 2-LP Import Jazz / High Quality, 45 Rpm ()
Stan Getz / João Gilberto Featuring Antonio Carlos Jobim – Getz / Gilberto
A1 The Girl From Ipanema 5:15
A2 Doralice 2:45
B1 P'ra Machucar Meu Coracao 5:07
B2 Desafinado 4:05
C1 Corcovado 4:15
C2 So Danco Samba 3:30
D1 O Grande Amor 5:25
D2 Vivo Sohando 2:52
Getz/Gilberto je album amerického saxofonistu Stana Getza a brazílskeho gitaristu Joãa Gilberta, na ktorom účinkuje klavirista a skladateľ Antônio Carlos Jobim (Tom Jobim), ktorý tiež zložil mnohé skladby. Vyšlo v marci 1964 u Verve Records. Album obsahuje vokály Astrud Gilbertovej v dvoch skladbách, „Garota de Ipanema“ („Dievča z Ipanemy“) a „Corcovado“. Umelecké dielo urobila umelkyňa Olga Albizu. Getz/Gilberto je jazzový a bossa nova album a obsahuje skladby ako „Desafinado“, „Corcovado“ a „Garota de Ipanema“. Posledná dostala cenu Grammy za nahrávku roka a odštartovala kariéru Astrud Gilberto. „Doralice“ a „Para Machucar Meu Coração“ posilnili Gilbertov a Jobimov rešpekt k tradícii samby pred šéfom bossa.
Getz/Gilberto sa považuje za nahrávku, ktorá celosvetovo spopularizovala bossa novu a je jedným z najpredávanejších jazzových albumov všetkých čias s predajom viac ako jedného milióna kópií.[1] Bol zaradený do zoznamov najlepších albumov všetkých čias Rolling Stone a Vibe. Getz/Gilberto bol široko uznávaný hudobnými kritikmi, ktorí chválili Gilbertov spev a bossa nova groove a minimalizmus albumu. Getz/Gilberto získali ceny Grammy za najlepší jazzový inštrumentálny album, jednotlivec alebo skupinu a najlepšiu technickú nahrávku – neklasickú; stal sa tiež prvým neamerickým albumom, ktorý v roku 1965 vyhral album roka.
Pozadie
Bossa nova rytmus[2]
Bossa nova bola predstavená v roku 1958 piesňou „Chega de Saudade“ („No More Blues“), ktorú naspievala Elizeth Cardoso na svojom albume Canção do Amor Demais. Skladba v úprave Jobima a Gilberta s textom Viníciusa de Moraesa získala chválu aj kritiku za rytmické a harmonické prvky, ktoré boli pre sambu nezvyčajné.[3] Gilberto hral na akustickej gitare na ďalšej skladbe „Outra Vez“, ktorú zložil Jobim. O niekoľko mesiacov neskôr Gilberto nahral svoj prvý singel, „Chega de Saudade“/„Bim-Bom“, druhý skladbu. Singel pomohol definovať populárnu músicu brasileira.[3] To by viedlo k jeho debutovému albumu Chega de Saudade (1959).
Jazz trpel komerčnou a umeleckou krízou kvôli popularite rock and rollu.[4][5] V roku 1961 podnikol Tony Bennett výlet do Brazílie s basgitaristom Donom Paynom a obaja sa zoznámili s modernou brazílskou populárnou hudbou. Keď sa Payne vrátil do Spojených štátov, získal množstvo brazílskych rekordov; potom ich ukázal svojmu priateľovi a susedovi Stanovi Getzovi.[6] Getz bol nadšený zvukom bossa novy a vydal dva albumy: Jazz Samba a Big Band Bossa Nova, oba v roku 1962. Bossa nova sa stala tak populárnou, že názov Big Band Bossa Nova bol použitý pre tri ďalšie albumy z roku 1962: od Quincyho Jonesa, Oscar Castro-Neves a Enoch Light.
Jazz Samba s Charliem Byrdom predal milión kópií[7][a] a získal pozitívne recenzie v Spojených štátoch. Náhon nahrávacích spoločností využiť nový brazílsky zvuk však viedol k tomu, že hudobníci zaviedli chyby v melódii a harmónii v hudbe.[9] Napríklad notový záznam k skladbe „Desafinado“ publikovaný v The New Real Book (1995) – kompilácii piesní jazzu a bossa novy – je verzia Charlieho Byrda z Jazz Samba, ktorá obsahuje veľa chýb.[9] Vyšlo tretie vydanie Getz, Jazz Samba Encore! s brazílskym spevákom a gitaristom Luizom Bonfá. Album sa dobre predával,[b] ale „trilógia“ komerčne neuspokojila producentov, aby mohli konkurovať Elvisovi Presleymu, Bobbymu Darinovi, Patovi Boonovi a Henrymu Mancinim.[10]
21. novembra 1962 v Carnegie Hall predstavili okrem iných João Gilberto, Tom Jobim, Bonfá, Roberto Menescal a Sérgio Mendes prvý severoamerický koncert Bossa Nova – New Brazilian Jazz
